Jesenná láska - Žbirka Miroslav
C G
1. Láska je strašne bohatá
F C
Láska, tá všetko sľúbi
Dmi Emi
no ten, čo ľúbil, sklamal sa
F G
a ten, čo sklamal, ľúbi
C G
Prach dlhých, smutných, letných dní
F C Dmi
na staré lístie padá, poznala príliš
C Dmi C
neskoro, ako ho mala rada. 2. Tak každoročne v jeseni svetlá sa stratia
z duše a človek, koník túlavý od srdca k srdcu
kluše a pre každé chce zomierať, žiť nechce
pre nijaké, chcel by mať jedno pre seba,
F C
je mu to jedno, aké. 3. Len srdce. Možno obrázok a možno tôňu iba
No pred cieľom sa zastaví, komu zas srdce
chýba ? Zo všetkých mojich obrázkov
mámivý ošiaľ stúpa bola to láska, sklamanie
Aj láska bola hlúpa.
|